Janka svůj první titul domácí šampionky získala v roce 1998 a o pár let později se objevila už na letních OH v Athénách (2004), Pekingu (2008) a Londýně (2012). Šestkrát se také zúčastnila závodu Cape Epic, ve kterém si letos dojela se svou parťačkou Martinou Krahulcovou pro 7. místo. Staly se vůbec první čistě slovenskou dvojicí v tomto prestižním závodě.
Janko, prozradila bys nám své tajemství? Jak je možné, že stále dáváš na frak mladým holkám?
Genetická predispozícia nemusí byť rozhodujúca, samotný talent nestačí. Je to kombinácia správneho dostatočného tréningu, talentu, fyzickej predispozície, psychickej pohody a podmienok.
Je dôležité poznať svoje pocity a reakcie, pracovať na tom, čo vám nejde a rozvíjať to, v čom ste dobrý. Sledovať trendy a nastaviť si efektívne tréning. Stanoviť si reálne ciele. Dokázala som to a aj preto dokážem konkurovať aj o generáciu mladším.
Minulý víkend ma potešilo druhé miesto na kritériu v Trnave v cestných pretekoch slovenského pohára. Na úzkych pneumatikách nepretekám už tak často. Kritérium som absolvovala naposledy pred dvoma rokmi.
Ak by som v týchto pretekoch bola úspešná ako 20 ročná, bez váhania by ma označili za veľký talent a perspektívnu. V 48 rokoch sa na to pozerá inak. Výsledky sa v mladom veku posudzujú inak, viac sa cenia a prikladá sa im vyššia hodnota. Športové okolie vás vníma tak, ako sa umiestnite na posledných pretekoch. Pre laickú športovú verejnosť je často väčší úspech vyhrať lokálne preteky, kde príde televízia, než siedme miesto z medzinárodného podujatia.
Ku každému súperovi mám úctu a rešpekt. Súpera papierovo slabšieho, mladšieho, alebo naopak silnejšieho, či staršieho nepodceňujem ani nepreceňujem. Snažím sa podať čo najlepší výkon. Ak vyhrám, je to bonus naviac. Vyhrať nie je jednoduché. Musím mať aj dávku športového šťastia. Absolvovať preteky bez pádov a technických problémov.
Co je tvým motorem?
Cyklistika je môj životný štýl, aktívne využitie voľného času. Je súčasťou môjho denného režimu. Trénujem v prírode, ktorá ma dobíja svojou energiou. Obdivujem jej krásu z bicykla v každom ročnom období. Pozorujem ako sa menia miesta počas roka. Vychutnávam si ticho alebo spev vtákov. Stretávam zvieratá. Je to relax popri iných každodenných činnostiach. Čas a priestor, kde sa sústredím na svoje pocity, myšlienky a výkon.
Ak budem v kondícii a zdravá, budem pretekať, pokiaľ mi to bude prinášať radosť a zábavu. Cyklistika vás musí baviť, aby ste ju vedeli v týchto podmienkach robiť aspoň tak dobre ako ja. A mňa to jednoducho baví.
Cape Epic je také známý svou obtížností. Jak dlouho jste se na tento závod s Martinou připravovaly?
Na Cape Epic som sa tento rok pripravovala v domácich podmienkach. Extrémna zima a veľká snehová nádielka u nás tento rok nebola. Preto sa u nas dalo jazdit aj počas zimných mesiacov.
V januári sme s Martinou absolvovali krátke sústredenie na Lanzarote, kde sme aj pretekali. Keď pršalo alebo padal sneh, Martina išla do hôr či už na skialp alebo bežky a 10 dní bola na sústredení v Turecku.
Jak vám to spolu v páru vyhovuje? Co je vaše největší síla?
Pri spoločnej jazde na bicykli 21 ročný rozdiel vôbec nevnímame. Rozumieme si veľmi dobre. Vek nie je až tak prekážkou v športe, ak máte výkonnosť. Vytvorili sme vyváženú dvojicu. Spojili sme mladú dravosť s mojimi skúsenosťami. To je naša sila. To že sa poznáme, malá výhoda. Musíte byť zohratí a patrične k sebe tolerantní. Epic preverí fyzické sily aj psychiku. Je potrebné jazdiť rozumne, vyvarovať sa zbytočných chýb, defektov či technických problémov.
Jak vypadá takový den závodníka na Cape Epic?
Cape Epic sa koná v marci. V Juhoafrickej republike končí leto a dni sú kratšie. Vstávate o pol piatej, nasledujú raňajky, príprava pitného režimu a traťoviek na etapu, presun na štart. Rozcvička je ešte za pološera, štart je približne polhodinku po východe slnka. Nasleduje hlavný program dňa, preteky. V cieli potom prehodíme pár slov s ostatnými pretekármi o zážitkoch z jazdy. Podelíme sa s Tomášom o informácie z priebehu etapy, o pocity a o stave bicyklov. Čaká nás tu aj občerstvenie, jedlo po dojazde. Bicykle sa odnesú na umytie. Zabezpečuje ich oficiálny servis alebo váš mechanik. Nasleduje presun na ubytovanie, večera, odpočinok, príprava na ďalší deň. Čas zrazu beží rýchlejšie, ako inokedy.
Náš tím pre Cape Epic je trojčlenný. Úlohy sme si v rámci tímu delili. S Martinou sme mali na starosti hlavnú úlohu, zvládnuť preteky až do konca s čo najlepším výsledkom. Tomáš Legnavský zabezpečoval formality okolo. Plánovanie, logistiku a služby priamo na pretekoch. Vzájomná pomoc je základ tímového úspechu.
Plánujete v příštím roce opět vyrazit do Jihoafrické republiky a bojovat např. o top 5?
Som realista. Mám 48 rokov a rodinné financie nedokážu pokryť každý rok takéto podujatie. Na domácich podujatiach sa plánujem predstaviť. Sú logisticky a finančne dostupnejšie.
V roku 2022 sme vytvorili s Martinou prvú ženskú slovenskú dvojicu na štarte Cape Epic v kategórii Elite ženy. Preteky sme dokončili na šiestom mieste. V roku 2023 sme umiestnenie vylepšili, skončili sme piate. Tento rok sme obsadili 7.miesto. Samozrejme ak budú financie, radi by sme na cape Epicu zabojovali o lepšie umiestnenie.
Letos jste si musely závod zafinancovat z velké části samy. Jak je takový závod finančně náročný?
Priame náklady na tieto preteky je jednoduché zrátať. Tvoria ich letenky , 6 nocí v stane s plnou penziou je v cene štartovného. Ubytovanie, strava, požičanie auta je v podobnej cenovej hladine ako na Slovensku. Záleží na ako dlho tam vycestujete, aký štandard si doprajete.
Výsledná celková suma pre účasť tímu v pretekoch Elite na Cape Epic je nevyčísliteľná. Predstavte si, že si chcete zahrať v hlavnom turnaji na Australian Open v tenise. Nebude to stáť len výlet do Austrálie a odmenu pre trénera. Budete na sebe musieť niekoľko rokov zamakať, investovať čas aj peniaze dlhodobo, aby ste sa dostali na potrebnú úroveň, nadobudli skúsenosti. To si treba uvedomiť pri každých pretekoch, na ktorých štartujete.
Prefinancovanie ročníka 2024 bolo v našej réžii. Hoci sme oslovili veľa spoločností, finančná podpora sa k nám nedostala a hlavného partnera pre preteky sme nenašli. Vlaňajšie logo na dresoch sme ponechali z vďaky. Poďakovanie patrí materiálovým sponzorom. Nájsť si reklamných partnerov a sponzorov veru jednoduché nie je.
Pre zvyšok sezóny chceme osloviť ďalšie firmy. Snáď nájdeme niekoho, kto má záujem a odvahu podporiť slovenské ženy v športe a prezentovať sa u nás a v zahraničí na športových podujatiach zo série Epic mtb series, ktorých sa plánujeme zúčastniť.
Od Vašeho úspěchu v roce 1998 se plno věcí změnilo. Jak vnímáte změny v medializaci sportu a sponzoringu?
Zmenilo sa v podstate všetko. Fotky z tohto obdobia, aj samotní cyklisti na nich vyzerajú akosi inak ako tí súčasní. Za toto obdobie sa posunulo cyklistické vybavenie aj zabezpečenie pretekov. Na prvom ročníku Cape Epic v 2004 pretekári odovzdávali svoje hodinky na spracovanie dát a následne večer dostali výstupy emailom. Dnes ich majú v mobile po prejazde cieľom. Prvý Epic sme absolvovali na hliníkových bicykloch len s predným odpružením a menšími 26 palcovými kolesami. Bicykle máme už celoodpružené na väčších kolesách. Karbón ako materiál vytlačil hliník. Na súčasných pretekárskych bicykloch je už veľa elektriky, využíva sa v radení a ovládaní teleskopickej sedlovky.
Veľkým vývojom prešiel aj samotný športový aspekt. Preteky sa skrátili, vzrástla technická náročnosť tratí a tým atraktivita pre divákov aj jazdcov. V začiatkoch stačila k úspechu dobrá kondícia, dnes to tak jednoduché nie je. Potrebujete vedieť dobre ovládať bicykel v rôznych podmienkach.
Mediálne má Cape Epic celosvetové pokrytie, vysielajú sa priame prenosy, tak isto aj z pretekov svetového pohára v horskej cyklistike v disciplíne cross-country.
My také víme, že jste maminkou. Mělo mateřství velký vliv na Vaši kariéru?
Menšou kuriozitou je, že som 30 dní po pôrode vyhrala preteky na Slovensku. Osem mesiacov po pôrode som triumfovala na kvalitne obsadených pretekoch Českého pohára v cross-country v Tepliciach.
Sezóna v roku 2014 bola fantastická. Dvanáste miesto na Majstrovstvách Európy v nemeckom St.Wendeli a dvadsiate tretie miesto na Majstrovstvách sveta v nórskom Hafjelli sú zatiaľ moje maximá z vrcholných podujati Majstrovstiev Európy a sveta v cross country.
Jak moc je těžké skloubit práci, sport a osobní život?
Cyklistika je časovo a finančne náročný šport. Chce to silné zázemie, vytrvalosť. Nie je to až tak otázka veku, skôr podmienok, ktoré na Slovensku dlhodobo absentujú.
Ako žena, cyklistka zo Slovenska riešim elementárne podmienky a odpovede na otázky typu: Budem mať čas na tréning? Ako a za čo sa dostanem na preteky? Vydajú mi ušetrené financie na sústredenie a materiál? Čo sa stane, ak zlomím rám alebo kolesá? A podobne.
V slovenskej cyklistike absentuje empatia, odbornosť, objektívnosť a sebareflexia. Stretávam sa aj so závisťou a podrazmi. Cyklistika je historicky považovaná za mužský šport, predsudky pretrvávajú dodnes. Vyšší športový vek, žena, máte dieťa, to sú prekážky v cyklistike.
V minulosti som verila, že výsledky a výkonnosť sú pre lepšie podmienky rozhodujúce. Dnes už viem, že potrebujete robiť hlavne politiku a byť “zadobre” alebo mať extrémny počet followerov na instragramovom profile, aby ste mali sponzorov a financie pre šport. Je to novodobý trend.
Co byste řekla svému mladšímu já?
Až teraz si uvedomujem, čo som dosiahla. S čím všetkým som v slovenskej cyklistike bojovala. Mrzí ma, že som nikdy nebola športovec s profesionálnym zabezpečením. Ak to zľahčím, „ja mám výsledky a tituly, iní majú podmienky. “ A na tom by som viac popracovala. Snažila som sa dostať aj do štátneho vrcholového strediska, no bez úspechu.
Spočiatku som s tým aktívne bojovala, strácala tým veľa času, ktorý sa mi už nevráti. To by som už neurobila.
Tí, ktorí mi pomáhajú a pohybujú sa v cyklistike vedia, koľko času a úsilia jej treba venovať,aby ste boli úspešní aspoň ako ja. Ženská cyklistika vo svete je na vysokej úrovni.
Děkujeme Ti Janko za rozhovor a přejeme Vám hodně úspěchů v životě i na kole.
